Ale boli aj veselé príhody, napríklad keď nás pri letákovej akcii, asi okolo 21. -22. novembra zadržala verejná bezpečnosť a vypočúvala asi hodinu. Počas jazdy na stanicu som si musel urobiť dieru vo vnútornom vrecku vetrovky a prestrčiť tam lepidlo, nožnice a pásku. Kolega do novín zatočil zbytok letákov a tak nám na Vébé nič nenašli (a možno ani nechceli nájsť).
Na komornom koncerte na počesť za slobodu bojujúcich študentov sme zasa na hanbu sveta hlasito zachrápali (cez deň besedy, v noci výroba letákov). No ale po štuchnutí kolegýň koncert pokračoval...
Vodiča, ktorého nám na návštevu vojenských útvarov pridelil stávkový výbor odhalili po týždni ako eštebáka a viac sme ho nikdy nevideli. A taký fasa chalan to bol, len zle počul. Slúchadlom musel :-)
Ďakujem všetkým kolegom z toho času. Krásna revolúcia to bola.
Len sa nemôžem zbaviť dojmu, že nám ju niekto tak trochu ukradol (rozumej pokazil).